Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá, kým deti nie sú schopné živiť sa samé. Schopnosť živiť sa znamená, že ide o trvalý stav. Ak dieťa počas štúdia na vysokej škole v dennej forme vykonáva brigádnickú činnosťou, neznamená to, že prestalo byť nezaopatreným dieťaťom a dokáže sa živiť samé.

Základným princípom prispievania rodičov na výživu detí je, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Rodičia na výživu detí prispievajú podľa svojich možností a majetkových pomerov.

Výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. Pri skúmaní majetkových pomerov rodiča povinného prispievať na výživu súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Každý rodič bez ohľadu na majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, ktorá je od 1. júla 2018 vo výške 93,61 Eur mesačne. Určenie rozsahu vyživovacej povinnosti závisí od toho, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a ak rodičia žijú spolu, ako sa ktorý stará o domácnosť.

Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Rovnaký postup sa uplatňuje aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

O výživnom pre maloleté deti môže súd rozhodovať aj bez návrhu, ale výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

V prípade, že má rodič príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť chránené údaje na zhodnotenie svojich majetkových pomerov, čím súdu umožní zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Nesplnením tejto povinnosti sa predpokladá, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, ktoré je v súčasnosti vo výške 205,07 Eur mesačne. Súd však neberie do úvahy výdavky nevyhnutné vynaložiť v súvislosti s inou než závislou činnosťou a možnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. Súd môže rozhodnúť aj o povinnosti zložiť peňažnú sumu na výživné, ktoré sa stane splatné až v budúcnosti. Rodič, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, zriadi osobitný účet a v rozhodnutí uvedie spôsob, akým sa z tohto účtu zabezpečí pravidelné mesačné poukazovanie určených súm na výživné v prospech maloletého dieťaťa.

Za účelom pomoci oprávnenému dieťaťu v prípadoch neplnenia vyživovacej povinnosti povinnej osoby bol prijatý Zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom v znení neskorších predpisov. Náhradné výživné je suma poskytnutá štátom namiesto povinnej osoby na zabezpečenie výživy oprávneného dieťaťa. O náhradné výživné žiada ten, komu má povinná osoba podľa právoplatného rozhodnutia súdu alebo súdom schválenej dohody platiť výživné pre dieťa, najčastejšie rodič dieťaťa, ktorému je dieťa zverené do výchovy alebo samotné plnoleté nezaopatrené dieťa, prípadne iná fyzická osoba alebo právnická osoba zabezpečujúca náhradnú starostlivosť o dieťa.

Podmienky nároku na náhradné výživné sú:

  1. a) neplatenie výživného v plnej výške najmenej za tri po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti poslednej splátky výživného a platenie výživného nemožno zabezpečiť výkonom rozhodnutia, resp. exekúciou počas najmenej troch mesiacov, t. j. k žiadosti sa prikladá potvrdenie príslušného súdu alebo exekútora, že žiadateľ sa návrhom na výkon rozhodnutia najmenej tri mesiace domáhal platenia výživného,
  2. b) riadne plnenie povinnej školskej dochádzky oprávnenou osobou,
  3. c) trvalý pobyt a zdržiavanie sa oprávnenej osoby na území Slovenskej republiky.

Žiadosť o náhradné výživné sa predkladá na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého pobytu oprávnenej osoby.

Náhradné výživné sa poskytne len v prípade, ak priemerný mesačný príjem žiadateľa a fyzických osôb, ktorých príjmy sú posudzované spoločne podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov, za posledných 6 mesiacov nie je vyšší ako 2,2-násobok sumy životného minima žiadateľa, resp. súm životného minima fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne.

Náhradné výživné sa žiadateľovi poskytuje vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo vo výške súdom schválenej dohody, najviac však vo výške 1,2-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa, t. j. najviac vo výške 112,33 Eur. Ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť čiastočne, náhradné výživné sa poskytne vo výške nezaplateného výživného.

Trvanie nároku na náhradné výživné prehodnocuje úrad každých šesť kalendárnych mesiacov. Náhradné výživné sa nevypláca do cudziny.