Ochrana osobnosti zahŕňa prejavy povahy, poskytuje i obraz o správaní, vzťahoch, komunikácii, teda informácie o bežnom pôsobení v spoločnosti. Nakladať s ňou môžeme na základe privolenia, ktoré sa v prípade úradnej alebo spravodajskej licencie nevyžaduje ( § 12 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka). Aj v prípade licencie je potrebné brať ohľad na oprávnené záujmy dotknutej osoby.

Úprava prostriedkov ochrany osobnosti nie je rovnaká ako ochrana osobných údajov. Osobné údaje sú rovnako, ako ochrana osobnosti, neoddeliteľnou súčasťou jednotlivca, súvisia však s reguláciami pre podnikateľské a im podobné subjekty. Úlohou regulácií je sprehľadniť spracúvanie osobných údajov, stanoviť pravidlá pre spracúvanie a poskytnúť práva dotknutým osobám.

Medzi mnohé práva dotknutej osoby patrí právo na náhradu škody za utrpenú majetkovú alebo nemajetkovú ujmu, pri ktorom sa zdanlivo prelína ochrana osobnosti a ochrana osobných údajov.

V oboch prípadoch ide o výkon práva na náhradu škody poškodenej fyzickej osoby. Rozdiel medzi týmito pojmami je v príčine poruchovej udalosti.

V prípade ochrany osobnosti hovoríme o zásahu do osobnostnej sféry fyzickej osoby, teda ujma súvisí so sťažením spoločenského uplatnenia. Ujma súvisiaca s nesprávnym spracúvaním osobných údajov je zapríčinená porušením nariadení GDPR.

V prípade nesprávneho nakladania s osobnými údajmi dotknutej osoby je možné vymáhať od subjektu, ktorý ujmu spôsobil, finančné odškodnenie, teda majetkovú či nemajetkovú ujmu. Nedodržanie noriem vyplývajúcich z GDPR nemusí viesť len k vysokej pokute zo strany Úradu na ochranu osobných údajov, ale aj k žalobe zo strany osôb, ktorých údaje spracúvate. V tomto prípade je potrebné spomenúť kolektívnu žalobu, ktorú je možné uplatniť v prípade, ak je poškodených viacero dotknutých osôb na rovnakom materiálnom základe.